Areál vodného mlynu už svojou polohou predurčený pre najrozmanitejšie činnosti. JE v blízkosti centra (cca 500m) mestečka Kolárovo, na východnej hranici žitného ostrova. Leží na poloostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej. K neodmysliteľnej súčasti územia patrí už od od polovice 15.storočia Hrad mieru, ktorého zvyšky (zemný val) sú zachované dodnes. História je stručne zhrnutá na troch informačných tabuliach.
Táto zoologická záhrada bola pôvodne založená pre ochranu domácich ohrozených druhov v roku 1962. V 70-tych rokoch sa zbierka domácich zvierat rozšírila aj o exotických jedincov. Poslednou renováciou ZOO prešlo v roku 2007. Odvtedy zvieratká žijú v takom prostredí, ktoré sa najviac podobá k ich pôvodnému. Zoologická záhrada sa pýši veľkým počtom "obyvateľov" z Afriky, obrovským teráriom, v ktorom žije najbohatšia zbierka jedovatých hadov v Maďarsku. Krásne prostredie a spoznávanie každodenného života zvierat láka tak malých ako aj veľkých.
Hrad stojí pri sútoku rieky Rába a Dunaj. Patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta Győr. Stavba pochádza zo 14. storočia a dodnes patrí medzi symbolov kresťanstva na území Maďarska. Bola sídlom viacerých biskupov počas histórie. Jednotlivé časti sú postavené v iných slohoch, čo záviselo vždy od obdobia, kedy boli postavené. V interiéroch sa nachádza nábytok v štýle neskorého klasicizmu, biedermeier a empire. Biedermeier a empire predstavoval celkový životný štýl ponapoleonskej doby. V samotnom biskupskom paláci sa stretáva viacero slohov od gotiky, neogotiky, klasicizmu až po barok.
Galéria súčasného maďarského umenia v Dunajskej Strede predstavuje kolekcie súčasných maďarských umelcov, výber diela umelcov žijúcich v materskej krajine i v rôznych krajinách Európy, ako napríklad v Rakúsku, Chorvátsku, Nemecku, Rumunsku, Slovinsku alebo na Slovensku. Materiál, výber sôch, malieb a grafiky zároveň podáva obraz o širokom spektre súčasných maďarských umelcov. Materiál, výber sôch, malieb a grafiky zároveň podáva obraz o širokom spektre súčasných maďarských umelcov.
Raritou obce Dunajský Klátov, je kolový mlyn so zachovalým dobovým zariadením. Postavený bol v rokoch 1920 - 1922 a v prevádzke bol až do roku 1942. Mal výkon 10q múky a 20q krúp. Základy má z kameňa a betónu, na nich stojí murovaná mlynica so stenami z pálenej tehly, pántovým krovom a sedlovou strechou. Samotný mlyn je vodný pobrežný spodový s doskovým kolesom. Palečné koleso je kovové s osadenými drevenými zubami, ktoré boli pôvodne umiestnené pod pultovou strieškou.
Tento vojenský tábor sa nachádza neďaleko mesta Komárno v Iži. Bohužiaľ sa z pôvodného táboru zachovali iby zvyšky základových múrov, z ktorých značná časť už tiež podlahla ťažbe stavebného kameňa. Toho času to bola jediná rímska limitná pevnosť. Oproti nej stál légiový tábor Brigetio, ktorý patril do rímskej provincie Panónia.
Žitnoostrovné múzeum vzniklo 1.júla 1964 a sídli v Žltom kaštieli. Nadviazalo na tradície múzea, ktoré v roku 1927 založil v Šamoríne Antal Khin. V múzeu sú stále expozície etnografického a archeologického charakteru. Vedľa kaštieľa bola v roku 1986 otvorená výstavná sieň, kde sa ročne usporiada 5 - 6 umeleckých výstav. Budovu tzv. Žltého kaštieľa dal postaviť v 18.-tom storočí Miklós Kondé, varadínsky biskup. Stála expozícia dnes pozostáva z 11 tematických celkov. Je tu časť archeologická a paleontologická, historická a národopisná.
Význam tejto pamiatky presahuje aj hranice Slovenskej a aj Maďarskej republiky. Prvé písomné zmienky o tejto pevnosti pochádzajú už z 10. storočia. No v tej dobe to bola iba zemná pevnosť, ktorú chránili toky. Z východu Váh a z juhu Dunaj. Počas storočí sa neustále pevnosť modernizovala a prerábala. Prežila aj vpád Turkov a Tatarov a bola svedkom nespočetných bojov. V 20. storočí slúžila na vojenské účely. Boli tu vybudované kasárne. Užívali ju aj sovietske vojská v roku 1968. Od roku 2003 pevnosť odkúpilo mesto Komárno. Od tej doby slúži návšetvníkom, ktorí sa zaujímajú o veľkolepú vojenskú históriu.
V prvej polovici 50-tych rokov 19. storočia bola postavená na rozkaz cisára Františka I. bašta, ktorá je najväčšou pevnostnou stavbou so svojimi 6 km komárňanskej obrannej línie. Táto línia pozostáva celkovo z 11 bášt. V objekte bolo zriadené múzeum, kde sa nachádzajú kamenosochárske pamiatky z 2.-4 stor.n.l. Medzi tieto pamiatky patria oltárne a náhrobné kamene, sarkofágy, sochy a architektonické články. Expozícia je súčasťou Podunajského múzea v Komárne.