Tento kolový mlyn v Jelke je považovaný za raritu v strednej Európe. Je to totiž jediný a jedinečný trojpodlažný drevený mlyn v tejto časti Európy. Stojí na ľavom brehu Malého Dunaja. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1894. Mlyn pracoval neuveriteľných 57 rokov. V roku 1992 bola budova zrekonštruovaná a od tej doby je sprístupnený verejnosti. V jej blízkosti sa nachádza táborisko pre vodných turistov, ktorí majú možnosť aj na občerstvenie.
Asi táto budova je najcharakteristickejšou pamiatkou mesta Komárno. Je postavená v neore nesančnom slohu. Na jej mieste stála pôvodná jednoposchodová budova, ktorá bola postavená v roku 1718 v barokovom slohu. Zemetrasenie postihlo aj túto budovu a preto bola prestavaná. Pristavala sa aj veža, ale aj tá bola viackrát zničená opakujúcimi sa katastrofami. V dnešnej forme radnica stojí od roku 1875.
Kostol sv. Ondreja, dominantná stavba mesta Komárno, sa nachádza v centre na Palatínovej ulici. Na mieste dnešného kostola stál pôvodne iný, no na začiatku 18. storočia, keď bolo mesto vo výkvete sa v mestskej rade rozhodlo, že vystavajú nový, väčší kostol. V tej dobe okolo kostola bol katolícky cintorín obkolesený ohradou. K stavbe nového kostola bolo použitých vyše 800 000 tehál zo zbúranej novozámockej pevnosti. Interiér bol vyzdobený freskami maliara Maulpretshca. V roku 1763 mesto posithlo zemetrasenie, pri ktorom sa kostol značne poškodil. Počas histórie kostol prežil množstvo renovacií buď kvôli požiarom alebo po druhej svetovej vojne. K poslednej renovácii došlo v roku 1991 – 1992, kedy sa renovovala strešná konštrukcia.
Vyvolalo celosvetovo úsilie o zakladanie moderných a nových astronomických observatórií. Hvezdáreň v Hurbanove patrila na sklonku 19. storočia medzi najlepšie vybavené a svojou prácou najznámejšie astrofyzikálne observatóriá v Európe. Ťažiskom odborného programu hvezdárne bola astrometria, spektroskopia, štúdium fotosféry a chromosféry Slnka, pozorovanie komét a meteorov, fotografovanie hviezdokôp a hmlovín, spektroskopické a spektrálno-fotometrické pozorovania a všetky pozorovania, ktoré možno zahrnúť do astrofyziky. Ďalej to bolo určovanie času pomocou pasážnika pre vlastné potreby hvezdárne i potreby celého Uhorska.
Toto nádvorie patrí medzi najväčšie turistické atrakcie Komárna. Má rozlohu 6 500 m2. Je to komplex stavieb s typickými prvkami architektúry 45 európskych krajín a regiónov. Na námestí sa nachádza aj hudobný pavilón, sochy patrónov Európy, 33 m vysoká vyhliadková veža a katakomby v podzemí, kde vznikol pekný výstavný priestor. Na námestí sa nachádzajú aj sochy patrónov Európy ako napríklad Márie Terézie, Mateja Corvína a iných. Medzi najdominantnejšie stavby nádvoria patrí jednoznačne brána. V strede námestia sa náchadza aj kópia pôvodnej studne, ktorá stála na Hlavnom nádvorí do roku 1878 pred komárňanskou radnicou.
Vodný kolový mlyn pochádza z roku 1895. Nachádza sa v romantickom prostredí na brehu Malého Dunaja, neďaleko obce Tomášikovo. V súčasnosti slúži ako funkčná technická pamiatka ľudového mlynárstva. Na juhu Slovenska patrí ku posledným zachovaným mlynom so spodným náhonom, bez výrazného zásahu do konštrukcie.
Historický a archeologický spolok Komárňanskej župy a mesta Komárno bolo založené v roku 1886. Tu sa zhromažďovali dostupné dokumenty k napísaniu monografie župy, archeologické a historické pamiatky. V roku 1900 sa tento spolok premenoval na Muzeálny spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Vytvorili sa tu štyri oddelenia a to: historické, archeologické, prírodopisné a národopisné. V roku 1911 sa spolok zlúčil so Vzdelávacím spolkom a Župnou knižnicou bol vytvorený Jókaiho vzdelávací a muzeálny spolok. Dnešné sídlo múzea bola vybudované v roku 1913, na základe projektov budapeštianskeho univ. prof. Dezső Hültla.
Pôvodná katedrála bola postavená v 11. storočí v románskom slohu. Počas histórie bola viackrát prestavané. Po vpáde Tatarov sa prestavala do gotického slohu. V 15. storočí János Héderváry dal postaviť k bazilike aj kaplnku. Po vpáde Turkov v 16. storočí sa bazilika značne poškodila a jedna jej veža sa úplne zrútila. V tej dobe bazilika slúžila aj na vojenské účely a to ako sklad zbraní. V 17. storočí sa tiež prestaval, tentoraz do ranného barokového slohu. Poslednou značnou reštauráciou bazilika prešla v rokoch 1968 až 1972. V roku 1996 baziliku navštívil aj pápež Ján Pavol II.
Plavba výletnou loďou Pluto po riekach Váh a Dunaj
Ponúkame Vám nový pohľad na mesto Komárno a jeho okolie z vody. Počas plavby môžete obdivovať krásy a pamätihodnosti severného Komárna a južného Komáromu. Okrem samotného mesta Vám naši kapitáni ukážu malebné zátoky a nedotknutú prírodu, ktorá lemuje brehy oboch riek. Súčasťou plavby je aj pútavý výklad o histórií Komárna ako aj Dunaja a Váhu.
Táto pamiatka patrí k najstarším v meste Komárno. Bol postavený roku 1715, počas povstania Rákócziho, o čom svedčí nápis na južnej strane podstavca. Na vrchole stĺpu je umiestnené súsošie znázorňujúce Svätú Trojicu a korunováciu Panny Márie. K stĺpu sa chodili modliť ľudia počas epidémií. Na podstavci sú postavy piatich svätých: sv. Antona, sv. Sebastiána, sv. Rozálie, sv. Rocha a svätého Františka Xaverského. Na obrube podstavca je vyrytý latinský hexameter s chronogramom o každom svätcovi.
Vodného dielo Gabčíkovo pôvodne bolo projektované a stavané ako súčasť sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo – Nagymaros. Viacúčelové vodné dielo sa začalo stavať podľa zmluvy z roku 1977 spoločne s Maďarskou republikou, ktorá v roku 1992 vypovedala zmluvu. Po realizácii náhradného riešenia, nazývaného Variant C, s menšou zdržou a prehradením Dunaja pri Čuňove na slovenskom území, v roku 1992 bolo dielo uvedené do prevádzky. Prvotnými cieľmi výstavby vodného diela boli zlepšenie plavebných podmienok, protipovodňová ochrana a výroba elektrickej energie, pritom sa však dôležitosť kládla aj rekreačnému a turistickému využitiu.
Areál vodného mlynu už svojou polohou predurčený pre najrozmanitejšie činnosti. JE v blízkosti centra (cca 500m) mestečka Kolárovo, na východnej hranici žitného ostrova. Leží na poloostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej. K neodmysliteľnej súčasti územia patrí už od od polovice 15.storočia Hrad mieru, ktorého zvyšky (zemný val) sú zachované dodnes. História je stručne zhrnutá na troch informačných tabuliach.